Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) znovu vyjadril kritiku voči rozšírenému systému emisných povoleniek ETS 2, ktorý má podľa Európskej únie vstúpiť do platnosti v roku 2027. Počas nedeľnej diskusie zdôraznil, že cieľ EÚ týkajúci sa dekarbonizácie považuje za nereálny a varoval pred negatívnymi dopadmi na konkurencieschopnosť Európy. Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) naopak zdôraznila, že vláda zbytočne šíri obavy medzi občanmi a upozornila, že sociálno-klimatický fond ponúka Slovensku až 1,5 miliardy eur na kompenzácie. Napätá diskusia sa dotkla aj otázky zvyšujúcej sa kriminality na Slovensku.
Systém ETS 2: nové výzvy pre domácnosti
Pripravovaný systém ETS 2 rozširuje reguláciu obchodovania s emisnými povolenkami na sektory cestnej dopravy a vykurovania budov fosílnymi palivami. Zatiaľ čo pôvodný systém ETS sa zameriaval na veľkých priemyselných znečisťovateľov, nové opatrenia budú mať priamy dopad na každodennú spotrebu obyvateľstva. Povinnosť nákupu emisných povoleniek bude uvalená na dodávateľov palív, pričom očakávaný scenár je, že náklady sa v plnej miere premietnu do cien pre konečných zákazníkov. Tento systém býva často označovaný ako „zelená daň“, ktorá sa prejaví nárastom cien benzínu, nafty, plynu a iných palív potrebných na vykurovanie.
Hoci výnosy z povoleniek plánuje EÚ smerovať do sociálno-klimatického fondu, z ktorého majú byť kompenzované najzraniteľnejšie domácnosti, skeptici upozorňujú na plošné dopady. Minister Takáč varoval pred „sociálnym masakrom“, ktorý by mohol zasiahnuť domácnosti až do výšky 3 000 eur ročne. Na druhej strane, opozícia naznačila, že očakávaný nárast nákladov by mal byť výrazne nižší, približne 300 eur ročne. Neistotu prehlbuje fakt, že cena emisných povoleniek sa bude určovať na burze a môže podliehať špekuláciám. V praxi to znamená riziko, že náklady na domácnosti môžu byť oveľa vyššie, než sa pôvodne predpokladalo.
Klimatický cieľ verzus sociálne dopady
Kritika systému ETS 2 nespočíva len v ekonomických rizikách, ale aj v sociálnej spravodlivosti. Najväčšie obavy vyvoláva dopad na nízkopríjmové domácnosti, seniorov a obyvateľov vidieka. Tieto skupiny vynakladajú najviac peňazí na energie a dopravu a zároveň majú obmedzené možnosti investovať do ekologických riešení. Zástancovia opatrenia veria, že systém urýchli prechod na zelené technológie, no skeptici upozorňujú, že namiesto motivácie k udržateľnosti si domácnosti jednoducho nebudú môcť dovoliť základné životné potreby.
Kritici tiež spochybňujú prínos takto radikálneho opatrenia, ak sa k znižovaniu emisií rovnako nepridajú veľkí globálni znečisťovatelia ako Čína a USA. Minister Takáč varoval, že EÚ sa môže stať nekonkurencieschopnou, ak prijíma opatrenia bez ohľadu na globálne ekonomické reálie. Opozičná poslankyňa Stohlová však zdôraznila, že sociálno-klimatický fond predstavuje konkrétny nástroj, ktorý by mal zmierniť negatívne dôsledky pre zraniteľné skupiny a zároveň podporiť investície do ekologických projektov, ako sú zatepľovanie domácností a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Kriminalita a jej politické interpretácie
Polemika sa okrem environmentálnych tém dotkla aj otázky kriminality. Minister Takáč informoval, že štatistické údaje naznačujú pokles, no pripustil, že v európskom kontexte existuje nárast drobnej kriminality. Podľa neho je táto téma často preceňovaná médiami a opozíciou, čo môže viesť k zbytočnému zviditeľňovaniu problému. Odmietol však, že by za zvýšenú kriminalitu boli zodpovedné legislatívne zmeny prijaté vládou.
Poslankyňa Stohlová poskytla odlišný pohľad a za nárast drobnej kriminality vidí dôsledky novely Trestného zákona z roku 2024, ktorá podľa nej oslabila represívne nástroje voči páchateľom. Stohlová zdôraznila, že obavy zo zhoršenej bezpečnostnej situácie vyjadrujú nielen občania, ale aj miestne samosprávy a bezpečnostné zložky.
Systém ETS 2 teda nielenže rozprúdil intenzívnu diskusiu o budúcnosti klimatickej politiky na Slovensku, ale zároveň odhalil zásadné rozdiely v prístupe koalície a opozície k otázkam sociálnych dopadov a verejnej bezpečnosti.
