Rastúci dlh Európskej únie a nedostatok systematických reforiem vzbudzujú obavy o ekonomickú budúcnosť regiónu. Kým pred pandémiou bol dlh Únie na úrovni 52 miliárd eur, momentálne sa vyšplhal na závratných 578 miliárd eur a hrozí jeho ďalší dramatický nárast na 900 miliárd do roku 2027.
Kritika netransparentných dotácií
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Európskeho dvora audítorov je za aktuálnym stavom ekonomiky EÚ séria chýb pri riadení a rozdeľovaní finančnej pomoci po pandémii. Dotácie boli často prideľované na administratívne operácie namiesto strategického rozvoja a modernizácie. Tento prístup podľa audítorov nehovorí o efektívnosti, ale naznačuje nedostatok jasnej vízie pre budúcnosť Únie.
Celkové smerovanie európskeho rozpočtu sa odkláňa od spoločných cieľov smerom k národným prioritám jednotlivých členských štátov. Tento fenomén označovaný ako „nacionalizácia rozpočtu“ tlačí záujmy jednotlivých krajín do popredia, čo ohrozuje súdržnosť a spoločnú účinnosť hospodárskej politiky Únie.
Riziká pre ďalšie generácie
Súčasné tempo zadlžovania Únie signalizuje obrovské záväzky pre budúce generácie. Priemerný záväzok na jedného občana EÚ momentálne činí 1 350 eur. Oproti tomu slovenský národný dlh na obyvateľa dosahuje približne 16 700 eur, čo predstavuje obzvlášť problematickú situáciu pre Slovensko.
Od roku 2028 bude musieť EÚ vo svojom rozpočte každoročne vyčleniť 30 až 31 miliárd eur len na splácanie existujúceho dlhu. Ak sa k tomu nepridá jasná stratégia reformných opatrení, celkové náklady sa môžu ešte výrazne zvýšiť.
Reformy ako priorita
Európa v súčasnosti nedisponuje dostatočne merateľnými cieľmi či dlhodobou stratégiou, ktorá by garantovala návratnosť investícií. Aktuálny Plán obnovy a odolnosti bol kritizovaný za to, že namiesto investovania do projektov s potenciálom zvyšovať konkurencieschopnosť, smeruje financie do bežných výdavkov, ako sú rekonštrukcie a infraštruktúra, ktoré by mali byť hradené z národných rozpočtov jednotlivých krajín.
Do vydania budúceho viacročného finančného rozpočtu EÚ na obdobie 2028 – 2034 sa plánuje posilnenie podmienenosti finančných prostriedkov významnými reformami. Takmer polovica rozpočtu má byť alokovaná na zásadné kroky, ktoré prinesú systémovú zmenu, čím sa kladú vysoké nároky aj na Slovensko.
Čas sa kráti
Pre Slovensko je obzvlášť znepokojujúce, že nedokáže efektívne čerpať zdroje z Plánu obnovy. Ak neukončí projekty do polovice roku 2026, môže sa stať, že zvyšujúce sa záväzky za rozostavané projekty budú musieť byť hradené výlučne zo štátneho rozpočtu. Tento scenár by výrazne zaťažil verejné financie a ešte viac zhoršil už teraz dosť náročnú situáciu.
Neprehliadnite
Odborníci zdôrazňujú, že nevyhnutnosť reformy nie je len otázkou Slovenska, ale celej Európskej únie. Bez posilnenia transparentnosti, efektivity a zamerania na merateľné ciele by mohol budúci rozpočet EÚ čeliť ďalším závažným výzvam, ktoré ohrozia jeho stabilitu a schopnosť reagovať na globálne ekonomické tlaky.
