Nové klimatické pravidlá Európskej únie neznamenajú pre domácnosti okamžitý zákaz plynových kotlov. Majitelia starších rodinných domov a bytov môžu svoje existujúce zariadenia používať aj naďalej, hoci únia dlhodobo tlačí na obmedzovanie fosílnych palív. Členské štáty však musia do roku 2040 pripraviť plány, ako budú postupne znižovať využívanie plynu a iných fosílnych zdrojov pri vykurovaní budov.
Staré kotly môžu dožiť
Pre ľudí, ktorí bývajú v starších nehnuteľnostiach, je kľúčová informácia, že nová európska legislatíva neprikazuje odstránenie už nainštalovaných plynových kotlov. Únia sa síce snaží výrazne znížiť uhlíkovú stopu sektora budov, existujúce zariadenia však z trhu nevyraďuje. Týka sa to najmä rodinných domov a bytových domov, kde je plyn už dlhodobo zavedený a radikálna zmena vykurovania by znamenala veľký finančný zásah do rozpočtu domácností.
Prísnejší režim sa očakáva pri novostavbách a pri rozsiahlych rekonštrukciách, kde by sa mali preferovať riešenia s nízkymi emisiami. Cieľom je, aby sa pri väčších zásahoch do budov automaticky zohľadňovala vyššia energetická efektívnosť a nižšia závislosť od fosílnych palív. Zmeny tak budú prebiehať skôr postupne než formou jednorazového zákazu.
Priemysel sa spolieha na zelené plyny
Slovenské plynárenské inštitúcie vidia šancu pre plyn v moderných kondenzačných kotloch. Tie sú už dnes konštruované tak, aby vedeli spaľovať nielen zemný plyn, ale aj biometán a do istej miery aj zmesi obsahujúce vodík. Ak sa bude vodík do siete pridávať vo väčšom rozsahu, môže čiastočne nahradiť klasický plyn a prispieť k nižším emisiám bez toho, aby domácnosti museli meniť celý vykurovací systém.
Výhodou tohto prístupu je, že sa nemusí naraz vymeniť celá technológia v miliónoch domácností. Plynová infraštruktúra sa môže upravovať po etapách a nové kotly pripravené na spaľovanie „zelených“ palív umožnia postupne zvyšovať podiel obnoviteľných plynov v existujúcich rozvodoch. Pre ľudí to znamená plynulejší prechod a menší tlak na okamžité veľké investície.
Nové budovy a cieľ nulových emisií
Od roku 2030 majú mať nové budovy v EÚ prevádzku s nulovými emisiami. V praxi to znamená, že by mali mať čo najnižší dopad na životné prostredie počas používania, najmä pri vykurovaní, chladení a ohreve vody. Neznamená to však automaticky absolútny koniec plynového vykurovania vo všetkých novostavbách.
Ak sa do distribučných sietí dostanú vo väčšej miere obnoviteľné plyny, ako je biometán či ich zmesi s vodíkom, legislatíva ich používanie v nových budovách umožňuje. Členské štáty tak budú musieť zladiť snahu o čo najnižšie emisie s tým, čo je technicky dostupné a ekonomicky únosné. Dôležitú úlohu pritom zohrá aj to, ako sa podarí využiť už existujúcu plynovú infraštruktúru.
Podpora štátu pre domácnosti
Pre vlastníkov domov a bytov bude rozhodujúce, aké konkrétne opatrenia pripraví štát. V hre sú najmä dotácie na výmenu starých a neefektívnych kotlov, prípadne finančná pomoc pri úpravách súvisiacich so zvyšovaním podielu obnoviteľných plynov v sieti. Bez takejto podpory by zmeny v oblasti vykurovania mohli byť pre mnohé rodiny finančne náročné.
Neprehliadnite
Na Slovensku sa diskutuje o viacerých modeloch motivácie, ktoré by mali domácnosti povzbudiť, aby investovali do úspornejšieho vykurovania alebo do obnoviteľných zdrojov tepla. Zvažované formy stimulov majú zmierniť ekonomický dopad pre ľudí a zabezpečiť, aby prechod k ekologickejším riešeniam prebiehal postupne a sociálne citlivo, bez plošného zákazu plynových kotlov zo dňa na deň.
