Európska komisia navrhla v stredu 2. júla ambiciózny celoeurópsky záväzný cieľ na zníženie emisií oxidu uhličitého o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s referenčným rokom 1990. Podľa podpredsedníčky EK Teresy Riberaovej bol návrh predložený napriek výhradám niektorých členských štátov, ktoré presadzovali jeho odklad.
Jasné pravidlá pre investorov a podniky
Stanovenie presného dlhodobého klimatického cieľa považuje Komisia za strategický krok, ktorý má investorom poskytnúť potrebnú stabilitu a istotu. Jasné pravidlá majú pomôcť zrýchliť potrebné inovácie a zároveň upevniť pozíciu európskeho priemyslu na svetových trhoch. EK taktiež zdôrazňuje dôležitosť posilnenia energetickej bezpečnosti Európy, ktorú prinesie výraznejšia orientácia na domácu výrobu obnoviteľnej energie a nezávislosť od importu fosílnych palív.
Nová stratégia vychádza aj z podpory verejnosti. Podľa aktuálneho prieskumu Eurobarometra až 85 percent Európanov pokladá klimatické zmeny za vážny problém. Navyše, až 81 percent občanov EÚ podporuje cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.
Čo musí návrh absolvovať, aby sa stal záväzným?
Návrh Európskej komisie ešte čaká náročný schvaľovací proces. Aby vstúpil do platnosti, musí ho odsúhlasiť ako Európsky parlament, tak aj členské štáty Európskej únie v rámci Rady EÚ. Na rozdiel od predchádzajúcich obdobných opatrení však tentoraz nepríde k rokovaniu hláv štátov a vlád na tradičnom summite Európskej rady, keďže najbližšie stretnutie lídrov je naplánované až na koniec októbra.
Dánske predsedníctvo Rady EÚ by preto chcelo, aby bol návrh schválený už v septembri na zasadnutí ministrov životného prostredia. Tak bude môcť únia rýchlo pristúpiť k realizácii potrebných opatrení na naplnenie stanoveného cieľa.
Praktické dôsledky pre každodenný život Európanov
Potenciálne schválenie tohto ambiciózneho cieľa bude mať jasné a priam hmatateľné dopady na bežný život domácností na Slovensku aj v celej EÚ. Medzi oblasti, ktorých sa tieto transformácie najvýraznejšie dotknú, patrí bývanie a doprava.
V oblasti bývania pôjde predovšetkým o výrazné zrýchlenie prechodu od vykurovania fosílnymi palivami k čistejším alternatívam, najmä elektrickým tepelným čerpadlám. Súbežne s tým bude potrebná tiež rozsiahla obnova starých domov a bytových domov vo forme kvalitného zateplenia, ktoré má zabezpečiť nižšiu energetickú spotrebu.
Pokiaľ ide o dopravu, návrh jednoznačne spevňuje plánované obmedzenie predaja nových vozidiel so spaľovacími motormi, ktorých predaj by mal úplne skončiť po roku 2035. Budúcnosť tak patrí takmer výlučne elektromobilom a širšej, kvalitnejšej a dostupnejšej verejnej doprave.
Z finančného hľadiska to krátkodobo prinesie potrebu značných investícií zo strany domácností – či už ide o modernizáciu vykurovania, zateplenie domov, alebo nákup elektromobilov. Očakávania však hovoria o širokej dotačnej podpore zo strany EÚ a domácich vlád, ktorá by mala pomôcť domácnostiam tieto investičné bariéry zvládnuť. V dlhodobom horizonte by mali tieto opatrenia priniesť výrazne nižšie prevádzkové náklady a lepšiu energetickú stabilitu celej Európy.
Výsledkom týchto opatrení by malo byť výrazne zdravšie životné prostredie s čistejším vzduchom, vyššia kvalita života obyvateľov a zníženie závislosti EÚ od nestabilných regiónov dodávajúcich fosílne palivá.
Solárna energetika v USA ako inšpiratívny príklad transformácie
Podobnú transformáciu zažívajú aj inde vo svete. Spojené štáty americké v tejto súvislosti zaznamenali výrazný rast solárnej energetiky. Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) informoval, že odvetvie solárnej energie zaznamenalo medziročný rast produkcie o 31,3 percenta. Historicky prvýkrát tak solárna energia zabezpečila viac ako 10 percent celkovej výroby elektriny v krajine.
V apríli 2025 navyše došlo k silnému rastu produkcie veľkých solárnych elektrární o viac než 39 percent, čo zdôrazňuje silu a rýchlosť tejto energetickej transformácie. Príklad USA jasne ilustruje, že prechod na obnoviteľné energetické zdroje je nielen reálnym krokom k dosiahnutiu klimatických záväzkov, ale aj cestou k vyššej energetickej bezpečnosti a efektívnemu hospodáreniu s prírodnými zdrojmi.
