Európska únia plánuje od roku 2027 úplne zastaviť dovoz ruských energetických surovín na svoje územie. Tento ambiciózny návrh Bruselu vyvoláva na európskom kontinente výrazné debaty a protichodné reakcie. Podporu nachádza najmä v štátoch s vyššou energetickou diverzifikáciou, no odmietavé postoje prichádzajú napríklad z Maďarska či Slovenska. Maďarská vláda sa rozhodla proti plánovanému zákazu ruských energií postaviť razantne a otvorene uvádza, že opatrenie ohrozí ekonomiku i životnú úroveň.
Maďarský odpor a obavy z ekonomických následkov
Maďarsko zásadne odmieta úplný zákaz dovozu ruských surovín a svoj postoj označuje za obranu národných záujmov. Predstavitelia Budapešti upozorňujú na vážne hospodárske dopady, ktoré by podľa ich prepočtov zvýšili náklady na energie až o dve miliardy eur ročne. Tento rast cien by nezasiahol iba priemysel, ale aj domácnosti, čo by sa prejavilo aj v podobe drahšieho bývania a komunálnych služieb.
Vláda opakovane zdôrazňuje, že niektoré štáty Únie sledujú v energetickej politike skôr geopolitické a sankčné cieľe, pričom podľa Maďarska ustupuje do pozadia záujem o cenovo dostupnú energiu pre obyvateľov EÚ. Budapešť je pripravená brániť svoj nesúhlas aj tvárou v tvár prípadným ekonomickým alebo politickým tlakom zo strany EÚ i ďalších členských krajín.
Nalomené vzťahy medzi Maďarskom a Bruselu zároveň umocňuje rastúce napätie ohľadom diverzifikácie energetických zdrojov, keďže viaceré štáty na čele s Maďarskom zostávajú výrazne závislé na ruskom plyne.
Strategické snahy EÚ a vplyv USA
Zámer Európskej komisie nadväzuje na širšiu iniciatívu oslabiť ruský vplyv v oblasti energetiky najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine. EÚ už predtým radikálne obmedzila dovoz uhlia a ropy z Ruska – plyn však zostal jednou z posledných poskytovaných surovín. Brusel sa usiluje o plnú energetickú samostatnosť, bezpečnostnú stabilitu i ďalšie oslabenie ruských príjmov, no naraziť môže na vysoké investičné aj logistické bariéry.
Tlak na ukončenie obchodu s ruskými energiami zosilňujú aj Spojené štáty americké, ktoré avizovali až 500-percentné clo na dovoz výrobkov do USA z krajín pokračujúcich v odbere ruských surovín. Tento návrh by sa týkal nielen priamo vyrábaných produktov, ale aj tovaru s nepriamym obsahom ruských vstupov, čo v praxi znamená takmer úplný zákaz obchodovania na najväčšom svetovom trhu.
Politická podpora v americkom Senáte je podľa predložených údajov vysoká. Americký tlak je súčasťou širšej snahy zamedziť ruskému vplyvu a zároveň posilniť obchodnú a strategickú spoluprácu USA so štátmi ako Ukrajina, kde majú Američania záujem o rozsiahle investície a spoločnú ťažbu vzácnych surovín.
Priemyselné dôsledky a dosah na obyvateľov
Zavedenie takto extrémnych ciel by v exportne orientovaných krajinách znamenalo zásadné ohrozenie priemyselnej výroby, najmä v sektore automobilového priemyslu, ktorý tvorí pilier slovenskej i maďarskej ekonomiky. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy upozorňuje, že pri 500-percentnom cle sa export do USA prakticky zastaví, čo by ohrozilo pracovné miesta v desiatkach odvetví naviazaných na automobilové fabriky či subdodávateľské reťazce.
Dopad by pocítili predovšetkým zamestnanci v dotknutých sektoroch – rastla by neistota, mohlo by dôjsť k prepúšťaniu a k stagnácii platov. Aj keď samotné clá významne nezdražia produkty na lokálnych trhoch, straty na exportoch by znamenali zníženú zamestnanosť aj menšie sociálne istoty.
Hoci ide primárne o politický návrh, vývoj ďalších rokovaní na úrovni EÚ a USA bude rozhodujúci pre priemysel a ekonomickú stabilitu celého regiónu. Asociácie zamestnávateľov preto vyzývajú na vecné sledovanie vývoja bez zbytočnej paniky, pričom definitívnu podobu prípadných sankcií či ciel prinesú až ďalšie politické dohody. Energetická politika a medzinárodný obchod tak ostávajú kľúčovými otázkami, ktoré môžu v najbližších rokoch zásadne ovplyvniť život i podnikanie v strednej Európe.
