Slovenské domácnosti zaplatia od začiatku roka 2026 za energie o niečo viac, no regulačný úrad hovorí skôr o postupnom dobiehaní trhových cien než o skokovom zdražení. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil prehľad očakávaných koncových cien elektriny, plynu, tepla aj vody, pričom viaceré poplatky zostávajú stabilné a zmeny vyplývajú predovšetkým z vývoja na energetických trhoch.
Elektrina mierne, plyn výraznejšie
Pri elektrine ÚRSO odhaduje, že priemerná koncová cena pre domácnosti v roku 2026 stúpne približne o 2,78 percenta. Hlavným dôvodom je vyššia trhová cena silovej elektriny, ktorá tvorí významnú časť výslednej platby na faktúre. Regulačná zložka, teda poplatky pod priamym dohľadom úradu, zostáva relatívne stabilná, pričom sa mení najmä komoditná časť závislá od veľkoobchodného trhu.
Konkrétny dopad rastu ceny elektriny sa líši podľa tarify a spotreby. Menšie byty s tarifou D1, kde ročná spotreba nepresahuje približne 1 100 kWh, si priplatia okolo 47,21 eura za rok. Pri bežných bytových domácnostiach s tarifou D2 a spotrebou približne 2 272 kWh stúpnu ročné náklady asi o 104,76 eura. Rodinné domy využívajúce dvojpásmovú tarifu pri plne elektrickom vykurovaní a ohreve vody so spotrebou okolo 9 000 kWh zaplatia približne o 67,53 eura viac.
Plyn po dotáciách výrazne zdražie
Najväčšia zmena domácnosti čaká pri plyne. Po období, keď štát dotáciami tlmil účty, sa majú ceny od roku 2026 vrátiť bližšie k úrovniam ovplyvneným trhom. Portál Teraz.sk pripomína, že hoci fixné poplatky zostávajú na úrovni roka 2025, koncová cena pre domácnosti by mala medziročne narásť približne o 33 percent. Ide najmä o dôsledok vývoja na medzinárodných trhoch a geopolitických okolností, ktoré ovplyvňujú veľkoobchodné ceny plynu.
Distribučné poplatky pri plyne sa podľa ÚRSO prakticky nemenia, v niektorých odberových skupinách dokonca mierne klesajú. Úrad ešte čaká na finálne rozhodnutia pri poplatkoch za prístup do prepravnej siete a samotnú prepravu plynu, čo môže konečný účet domácností ešte v menšej miere upraviť. ÚRSO však nehovorí o dramatickom zásahu do nákladov vyplývajúcom zo sieťových poplatkov, ale najmä z návratu k trhovým cenám komodity po období masívnej štátnej podpory.
Teplo a voda bez cenového šoku
Okolo cien tepla sa objavovali obavy z výrazného zdraženia, ÚRSO ich však koriguje. Priemerná domácnosť by mala v roku 2026 zaplatiť za teplo približne o 4 eurá ročne viac. Tento nárast nesúvisí priamo s cenou plynu, ale s kombináciou viacerých faktorov. Odberatelia si objednávajú o asi 1,5 percenta menej tepla, náklady na palivo mierne klesli približne o 1,1 percenta, no súčasne rastú fixné náklady pre dodávateľov v dôsledku investícií do infraštruktúry o približne 2,25 percenta.
Regulačný úrad už spracoval 108 návrhov na úpravu cien tepla, pričom 93 z nich sa týka miest a obcí, kde sú hlavnými odberateľmi práve domácnosti. ÚRSO upozorňuje, že tieto zmeny nepredstavujú masívny cenový skok, skôr priebežné zohľadňovanie investícií a spotrebných trendov. Rozhodujúci je pritom pomer medzi klesajúcou spotrebou a fixnými nákladmi, ktorý ovplyvňuje výslednú jednotkovú cenu tepla pre koncového zákazníka.
Vo vodnom hospodárstve podľa úradu nedošlo po zavedení dvojzložkovej ceny k žiadnemu cenovému šoku. V roku 2025 si domácnosti pri štyroch najväčších vodárenských spoločnostiach priplatili zhruba 68 eur ročne s DPH. Regulátor očakáva, že porovnateľný ročný nárast sa v roku 2026 prejaví aj u ďalších podnikov v odvetví. Ide tak o pokračovanie už nastaveného trendu, nie o náhle a neočakávané zdraženie vody a stočného.
