Nové konsolidačné opatrenia navrhnuté vládou negatívne ovplyvnia nielen príjmy bežných občanov a firiem, ale, aspoň na prvý pohľad, aj platy vládnych činiteľov. Pri detailnejšom pohľade sa ale ukazuje, že dopad na politikov bude len symbolický a krátkodobý, zatiaľ čo občania budú znášať zásahy dlhodobo.
Platové zmeny pre členov vlády
Vládni činitelia majú dva zdroje príjmu – zdaniteľný plat a paušálne náhrady, ktoré nepodliehajú ďalším odvodom. Aktuálne platové zmrazenie z roku 2022 zostáva nezmenené, no v rámci konsolidačných opatrení dôjde k dočasnému zníženiu ich zdaniteľnej časti platu. Od januára budú ministri dostávať o približne 60 eur menej za mesiac, zatiaľ čo podpredsedovia vlády a premiér si pohoršia o približne 70 eur mesačne. Ide však len o trojmesačný pokles.
Od apríla vstúpi do platnosti zvýšenie paušálnych náhrad, čo prevládne nad predchádzajúcimi škrtmi na zdaniteľnej časti platu. Výsledkom bude, že príjmy politikov nielenže dosiahnu predchádzajúce úrovne, ale v prípade premiéra vzrastú o približne 260 eur za mesiac. Týmto opatrením budú čelní predstavitelia krajiny na konci konsolidačného procesu finančne výhodnejší.
Prezident výnimkou
Kým vládni činitelia pocítia len dočasný dopad, prezident bude čeliť výraznejšiemu a trvalému zníženiu príjmov. Na rozdiel od ministrov sa jeho plat počíta iným spôsobom, čo znamená, že jeho čistý príjem klesne od nového roka o viac ako 1 600 eur mesačne. Návrat jeho príjmov na pôvodnú úroveň ani zvýšenie paušálnych náhrad nezabezpečí, čím prezident zostane jediným z politikov, ktorého konsolidačné opatrenia reálne zasiahnu dlhodobo.
Symbolický krok bez reálneho dopadu
Podľa odborníkov je krok vlády vnímaný ako čisto politické gesto, ktoré má signalizovať verejnosti, že konsolidácia sa dotkne aj vládnych činiteľov. Analytici však zdôrazňujú, že táto symbolika má len malý význam, keďže zníženie platov predstavuje zanedbateľnú čiastku v kontexte celekového konsolidačného balíka vo výške 2,7 miliardy eur. Navyše, zvyšovanie paušálnych náhrad po krátkej fáze úspor tento krok prakticky anuluje.
Bežní občania naopak čelia nielen trvalému zvýšeniu daní a nižším čistým príjmom, ale nemajú ani možnosť využívať finančné mechanizmy, aké sú dostupné politikom, ako napríklad nepodliehajúce zdaneniu paušálne náhrady. Tento nepomer posilňuje pocit nespravodlivosti a prehlbuje nedôveru verejnosti voči politickým predstaviteľom.
Šetrenie štátu s dôrazom na úrady
Plánovaná konsolidácia na úrovni štátu predpokladá škrty vo výške 1,3 miliardy eur v podobe rušenia a zlučovania úradov, ako aj redukcie zamestnancov a zmrazenia platov vo verejnej sfére. Minister financií naznačil konkrétne zmeny, medzi ktoré patrí zlúčenie Úradu vládneho auditu a ďalšie možné opatrenia, ako napríklad reorganizácia Protimonopolného úradu či Úradu pre verejné obstarávanie. Tieto plány však zatiaľ nemajú oficiálnu podobu a vyvolávajú obavy zo zhoršenia kvality verejných služieb.
Opatrenia v úradoch budú podľa ich predstaviteľov pokračovaním niekdajších úsporných zásahov, ktoré už viedli k prepúšťaniu a presunu do lacnejších priestorov. Ďalšie krátenie rozpočtov by mohlo narušiť efektivitu ich fungovania a výkon kľúčových verejných funkcií.
Neprehliadnite
Na pozadí týchto plánovaných zmien pôsobí dočasné zníženie platov členov vlády skôr ako politický marketing, ktorého cieľom je zvýšiť akceptáciu ďaleko bolestivejších zásahov do financií bežných občanov. Pre väčšinu verejnosti však tento krok znamená iba prehlbovanie pocitu, že vláda a politická elita fungujú podľa vlastných pravidiel, odlišných od pravidiel, ktorými sa riadi bežná spoločnosť.
