Legislatíva Slovenskej republiky umožňuje odchod do dôchodku v skoršom veku pre ľudí, ktorí vykonávali rizikové povolania spadajúce do I. a II. pracovnej kategórie. Tieto pravidlá ponúkajú možnosť ukončiť pracovnú kariéru už vo veku 55 rokov, pričom rozhodujúci je charakter a dĺžka práce v náročných podmienkach. Prevažná väčšina ostatných poistencov odchádza do dôchodku podľa všeobecných pravidiel, ktoré sa však neustále prispôsobujú demografickým a ekonomickým realitám.
Predčasný dôchodok pre najnáročnejšie povolania
Odchod do dôchodku vo veku 55 rokov je výnimočne určený pre poistencov, ktorí odpracovali minimálne 25 rokov, pričom značnú časť tejto doby strávili v mimoriadne rizikových zamestnaniach. Medzi tieto práce patria napríklad:
- 10 rokov v uránových baniach,
- 15 rokov v baníctve pod zemou v hlbinných baniach,
- 20 rokov pri podzemných stavbách baníckym spôsobom,
- 20 rokov ako pracovníci lietadiel počas letu či ako námorníci v lodných posádkach,
- 20 rokov pri práci v hutách, ťažkých chemických prevádzkach alebo v prostredí s ionizujúcim žiarením.
Pre odchod vo veku 56 až 59 rokov platia obdobné kritériá, avšak s nižšími požiadavkami na počet rokov odpracovaných v konkrétnych podmienkach. Napríklad na odchod vo veku 59 rokov stačí 7,5 roka v uránových baniach alebo 15 rokov v službe pracovnej kategórie I. či II., ak je splnená celková požiadavka na aspoň 25 rokov praxe.

Stúpajúci dôchodkový vek pre ostatných
Pre väčšinu slovenských občanov, ktorí nespadajú do kategórie rizikových zamestnaní, sa dôchodkový vek pohybuje v rozmedzí od 62 do 64 rokov v závislosti od presného ročníka narodenia, pohlavia a počtu vychovaných detí. Pri starších generáciách, narodených pred rokom 1968, je vek odchodu stanovený zákonom, zatiaľ čo ročníky 1968 a mladšie už spadajú pod režim tzv. dôchodkového automatu.
Mechanizmus dôchodkového automatu zabezpečuje, že vek odchodu na penziu sa prispôsobuje vývoju strednej dĺžky života. Tento systém funguje na princípe stabilizácie priemernej dĺžky poberania dôchodku, čím reaguje na starnutie populácie a rast očakávanej doby života. V praxi to znamená postupné a neustále zvyšovanie veku pre nových dôchodcov.
Ekonomická udržateľnosť systému
Posúvanie dôchodkového veku vyplýva z nevyhnutnosti ekonomickej a demografickej udržateľnosti priebežného dôchodkového systému, na ktorom Slovensko stojí. Tento systém je založený na princípe, že súčasná pracujúca generácia platí zo svojich odvodov dôchodky aktuálnym poberateľom. S narastajúcim počtom dôchodcov a poklesom pôrodnosti by fixný vek odchodu na penziu bez pravidelných úprav ohrozil jeho finančnú rovnováhu.
Okrem nízkej pôrodnosti sú faktormi predlžujúca sa stredná dĺžka života a zlepšujúce sa podmienky zdravotnej starostlivosti. Tieto zmeny vyústili do potreby zavedenia flexibilného systému riadenia, ktorý reflektuje meniace sa podmienky. Výsledkom je situácia, kedy sa dôchodkový vek mladších generácií môže postupne posúvať, aby sa zachovala finančná stabilita dôchodkového systému a primeraná úroveň zabezpečenia pre budúcich penzistov.