Od januára 2026 sa na Slovensku opäť zvýšia minimálne dôchodky, čo prinesie zmenu pre tisíce penzistov s nízkymi príjmami. Tento nárast je automatický vďaka ich naviazaniu na životné minimum, ktoré sa každoročne upravuje. Zároveň však do diskusie vstupuje návrh SNS na výraznejší rast, čo vyvoláva ostré spory medzi politickými stranami, odborníkmi aj verejnosťou. Ministerstvo práce a analytici varujú, že takýto krok môže narušiť princíp zásluhovosti a zaťažiť verejné financie.
Vplyv úprav na výšku dôchodkov
Systém minimálnych dôchodkov funguje ako základná ochrana pre tých, ktorí odpracovali aspoň 30 rokov, pričom ich zárobky nestačili na primeraný dôchodok. Sociálna poisťovňa týmto penzistom automaticky dorovnáva dôchodok na zákonom stanovené minimum, ktoré od januára 2026 narastie. Pre seniorov s 30 rokmi odpracovanej praxe stúpne suma zo súčasných 397,30 € na 412 €, čo predstavuje zvýšenie o takmer 15 €. U tých, ktorí pracovali 40 rokov, sa dôchodok zvýši z niečo vyše 467 € na viac ako 484 €. Pre seniorov s 50 odpracovanými rokmi bude nárast dokonca vyšší ako 20 € mesačne.
Aj keď predstavuje toto zvýšenie pomoc pre ľudí s najnižšími príjmami, pre mnohých dôchodcov stále nepokrýva základné životné potreby. Viacerí tvrdia, že pri súčasných cenách by na dôstojný život potrebovali dôchodok aspoň vo výške 500 až 600 € mesačne. Toto otvára priestor pre politické návrhy ako ten, ktorý predložila strana SNS.
Oslabenie zásluhovosti a riziká pre verejné financie
Súčasné zvýšenie dôchodkov sa riadi jasnou legislatívnou väzbou na životné minimum, no SNS navrhuje výraznejšiu úpravu výpočtu minimálnych dôchodkov. Podľa tohto návrhu by sa dôchodky zvyšovali plošne a výrazne, čo má podporiť seniorov, ktorí odpracovali desiatky rokov. Odborníci však upozorňujú, že návrh je nesystémový a oslabuje princíp zásluhovosti. Ak by sa minimálne dôchodky začali približovať k štandardným penziám, ľudia s vyššími príspevkami na sociálne poistenie by sa mohli cítiť demotivovaní.
Ministerstvo práce upozorňuje, že takýto skokový nárast by zaťažil štátny rozpočet o stovky miliónov eur ročne. Podľa ministerstva by to spôsobilo napätie medzi seniormi, ktorí by nezažili proporcionálne spravodlivé zvýšenie. Návrh zároveň koliduje s potrebou konsolidácie verejných financií. Zvýšenie výdavkov, najmä plošné opatrenia, sú v rozpore s aktuálnym cieľom znižovať deficit a stabilizovať verejné financie.
Kritika plošných zmien
Opoziční politici aj ekonómovia poukazujú na neefektívnosť navrhovaného opatrenia. Odborníci sa zhodujú, že adresné nástroje, napríklad cielené sociálne dávky, by boli lepším spôsobom, ako pomôcť sociálne najohrozenejším penzistom. Plošné zvýšenie minimálnych dôchodkov bez ohľadu na individuálne potreby vedie k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov a nespravodlivému zaťaženiu rozpočtu.
Diskusia okolo dôchodkov tak poukazuje na hlbší problém slovenskej dôchodkovej politiky, ktorá čelí nielen demografickým výzvam, ale aj potrebe udržateľnosti a zásluhovosti. Hoci nárast od januára 2026 predstavuje pomoc pre tisíce seniorov, otázne zostáva, ako štát plánuje riešiť narastajúce výdavky voči stagnujúcim príjmom verejného rozpočtu. Celá situácia ukazuje, že v dôchodkovom systéme je nevyhnutná dlhodobá reforma, nie len krátkodobé politiky, ktoré sa spoliehajú na plošné opatrenia.
