Dôchodkový systém na Slovensku čelí vážnym výzvam. Podľa dostupných údajov patria dôchodky v porovnaní s priemernými príjmami slovenských domácností medzi najvyššie v Európskej únii, čo významne zaťažuje verejné financie. Súčasný systém je z pohľadu dlhodobej udržateľnosti neudržateľný, najmä kvôli rýchlemu starnutiu populácie a nepriaznivému demografickému vývoju.
Demografický tlak znižuje pomer prispievateľov
V súčasnosti na Slovensku na jedného dôchodcu pripadá 2,7 obyvateľa v produktívnom veku (20 – 64 rokov). Tento pomer sa za posledných 25 rokov znížil približne o tretinu a prognózy naznačujú, že tento trend bude pokračovať. V priebehu najbližších 25 rokov by mal klesnúť na 1,8 obyvateľa v produktívnom veku na jednoho dôchodcu, čo Slovensko radí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny EÚ.
Demografické zmeny priamo ovplyvňujú výdavky na dôchodky, ktoré za posledné obdobie významne vzrástli. Len v roku 2023 sa objem vyplatených dôchodkov, vrátane predčasných penzií a jednorazových dávok ako trinásty dôchodok, zvýšil až o 25 %. Vyššie finančné nároky na dôchodkový systém spôsobuje nielen starnutie obyvateľstva, ale aj postupná redukcia počtu ekonomicky aktívnych ľudí.
Podiel dôchodkov na HDP rastie
Na dôchodky Slovensko aktuálne vydáva viac peňazí z verejných zdrojov, než by zodpovedalo demografickej štruktúre krajiny. Zatiaľ čo priemer EÚ ukazuje, že výdavky na dôchodky dosahujú približne 7 % HDP, Slovensko v roku 2023 alokovalo až 8,9 % HDP. Medzi rokmi 2019 a 2023 výdavky výrazne narástli, čo ukazuje znepokojivý trend, keďže rast sa nezastavuje ani napriek pokusom vlády znižovať deficit verejných financií.
Zásahy do druhého dôchodkového piliera a presun príspevkov do prvého piliera môžu krátkodobo vylepšiť finančnú situáciu štátu, ale nepomôžu vyriešiť problémy dlhodobého udržania systému. Navyše takéto opatrenia zvyšujú riziko, že budúce dôchodky mladších generácií budú značne nižšie než tie, ktoré poberajú súčasní penzisti.
Nerovnosti pri „trinástom dôchodku“
Problémy dôchodkového systému zahŕňajú aj plošné opatrenia, ako je trinásty dôchodok. Ten je vyplácaný každoročnou jednorazovou dávkou v decembri a zahŕňa všetkých poberateľov penzií bez ohľadu na ich skutočnú finančnú situáciu. Rovnakú čiastku tak dostanú aj tí, ktorí nemajú dostatočné príjmy, aj tí, ktorí sú finančne zabezpečení.
Tento systém spôsobuje neefektívne alokovanie verejných zdrojov, pričom skupiny obyvateľov ohrozené chudobou, ako sú neúplné rodiny s deťmi, zostávajú nedostatočne podporované. Vláda navyše v poslednom roku znížila aj daňový bonus na dieťa, čo ešte viac prehĺbilo problémy sociálnej nerovnosti.
Budúcnosť dôchodkov je neistá
Slovenský dôchodkový systém naráža na limity svojej udržateľnosti. Kvôli nepriaznivému demografickému vývoju a nedostatku ekonomicky aktívnych prispievateľov budú dôchodky pre mladšie generácie v budúcnosti výrazne nižšie. Odhady ukazujú, že ľudia narodení po roku 1988 môžu mať dôchodky až o štvrtinu nižšie v porovnaní so seniormi, ktorí sú dnes na penzii.
Neprehliadnite
Na modelovom príklade dvoch žien – jednej narodenéj v roku 1962 a druhej v roku 1988 – sú rozdiely ešte citeľnejšie. Žena narodená v roku 1962, ktorá odpracovala 31 rokov a vychovala dve deti, má dôchodok 861,10 eur mesačne, keďže jej boli započítané aj roky štúdia, materskej a nezamestnanosti. Naopak, žena narodená v roku 1988 si v rovnakých podmienkach zarobí len 638,40 eur mesačne, čo predstavuje rozdiel až 222,70 eur.
Slovensko tak čelí naliehavej potrebe reformovať dôchodkový systém. Bez zásadných zmien a investícií do rastu ekonomiky či podpory mladých rodín zostáva riziko, že systém bude finančne neudržateľný a budúce dôchodky žalostne nízke.
