Dánska vláda sa rozhodla pre nepopulárne, ale podľa jej vyjadrení nevyhnutné opatrenie v dôchodkovej sfére. Škandinávska krajina oznámila zvýšenie veku odchodu do dôchodku až na hranicu 70 rokov. Týmto krokom sa Dánsko stáva štátom s jednou z najvyšších dôchodkových hraníc na svete, porovnateľnou s bývalou politikou Líbye. Opatrenie narazilo na silný odpor verejnosti a výraznú kritiku zo strany odborových organizácií.
Dôchodkový systém je dlhodobo neudržateľný, tvrdí vláda
Dánski vládni predstavitelia odôvodňujú razantné navýšenie dôchodkového veku potrebou zaistiť ekonomickú stabilitu penzijného systému. Demografické prognózy krajiny jasne upozorňujú na rastúci počet dôchodcov a súčasne klesajúci pomer pracujúcich občanov, ktorí na dôchodky prispievajú. Podľa vlády bolo nevyhnutné pristúpiť k zásadnej reforme, aby bolo Dánsko schopné zabezpečiť dôstojné finančné zabezpečenie dôchodcov aj v budúcich desaťročiach.
Zástupcovia miestnej obchodnej asociácie navyše pripomínajú, že stále viac starších zamestnancov dobrovoľne zotrváva v pracovnom pomere aj po dovŕšení pôvodných dôchodkových vekových hraníc. Tento trend podľa nich súvisí predovšetkým s výborným zdravotným stavom populácie a čoraz rozšírenejším využívaním flexibilných pracovných úväzkov. Dánski seniori sú údajne ochotní a povzbudení zostať dlhšie vo svojich zamestnaniach, čo má pozitívny efekt na ekonomiku krajiny.
Kritici varujú pred sociálnymi nerovnosťami a zdravotnými rizikami
Aj napriek vládou deklarovanej potrebe reformy sa ozývajú čoraz silnejšie výhrady zo strany sociálnych partnerov, odborových združení aj opozície. Odborári a odborníci poukazujú na nedostatky sociálnej spravodlivosti tejto reformy. Najväčšou slabinou nového opatrenia má byť ignorovanie rozdielov v pracovnej náročnosti jednotlivých profesií. Kritici upozorňujú najmä na dopady u manuálnych profesií, medzi ktoré patria stavebníctvo alebo výrobný sektor. Zamestnanci v týchto odvetviach budú musieť čeliť zvýšenému riziku rôznych zdravotných problémov.
Skúsenosti z iných krajín naznačujú, že rovnaké opatrenia mali výrazný negatívny spoločenský ohlas. Vo Francúzsku viedlo zvýšenie dôchodkovej hranice na 64 rokov k masovým protestom a celonárodným štrajkom. Proces zvyšovania veku plánuje aj Spojené kráľovstvo, kde dôchodková hranica stúpne zo súčasných hodnôt na 67 rokov v období od roku 2026 do roku 2028.
Trend starnúcej populácie zasahuje celú Európu
Rozhodnutie Dánska zapadá do širšieho európskeho kontextu zvyšovania dôchodkového veku, hoci jeho krok patrí medzi doposiaľ najradikálnejšie. Viaceré európske krajiny už dlhší čas bojujú s podobnou problematikou starnutia populácie a demografickej nerovnováhy.
Na Slovensku aktuálne platí postupný systém zvyšovania dôchodkového veku, podľa aktuálneho nastavenia môžu občania narodení do roku 1967 odísť na dôchodok vo veku 64 rokov a jeden mesiac. Mladšie generácie majú hranicu dôchodku flexibilne naviazanú na strednú dĺžku života. Napriek tomu dánsky prístup so 70-ročnou hranicou dôchodkového veku predstavuje v európskom meradle značne netypické riešenie.
V nadchádzajúcich mesiacoch možno preto očakávať pokračujúce intenzívne diskusie medzi dánskou vládou, ekonomickými odborníkmi, sociálnymi partnermi aj zamestnávateľmi. Výsledkom týchto debát by mohli byť vo finále ešte ďalšie opatrenia, ktoré by zmiernili negatívny vplyv reformy na najviac ohrozené skupiny obyvateľstva.