Podpora hypoték sa končí: väčšina ľudí pomoc nepotrebovala
Neefektívna štátna pomoc
Vládne opatrenie na zmiernenie nákladov spojených s drahšími hypotékami, ktoré malo byť záchranou pre státisíce slovenských domácností, sa podľa najnovších informácií blíži ku koncu. Prijaté na konci roka 2023, premiér Robert Fico ho prezentoval ako odpoveď na hrozbu takzvanej „hypotekárnej vojny“. Odhadovalo sa, že na finančnú pomoc bude mať nárok až 315-tisíc úverov. Napriek tomu od februára 2024 po jún 2025 poberalo príspevok iba takmer 38-tisíc ľudí. Z plánovaných 64 miliónov eur sa minulo iba 12 miliónov do konca roka 2024, pričom celkové náklady na opatrenie dosiahli 34,5 milióna eur. Priemerný mesačný príspevok predstavoval 90 eur na domácnosť.
Analytici hodnotia toto opatrenie negatívne. Navrhnuté ako plošná pomoc, podľa nich minulo svoj cieľ, keďže drvivá väčšina domácností dokázala zvýšené splátky hypoték zvládnuť aj bez štátnych príspevkov. Náklady na podporu by sa podľa odborníkov mohli využiť efektívnejšie, najmä v čase, keď je Slovensko nútené šetriť verejné financie.
Pokles úrokových sadzieb nepomohol plošne
Ďalším dôvodom ukončenia opatrenia je vývoj úrokových sadzieb. Priemerná sadzba pri nových hypotékach klesla zo 4,52 % na 3,70 %, avšak tempo tohto poklesu sa značne spomalilo. Odborníci očakávajú, že úrokové sadzby by mohli v budúcnosti mierne rásť, pričom prekážkou väčšieho poklesu sú výnosy zo štátnych dlhopisov a rizikové prirážky bánk. Hoci Európska centrálna banka (ECB) od minulého leta znížila svoju kľúčovú sadzbu o viac ako jeden percentuálny bod, na slovenskom hypotekárnom trhu sa tieto zmeny prejavili len kozmeticky. Napriek výraznému poklesu nákladov bánk slovenskej domácnosti výrazné lacnejšie úvery nezaznamenali.
Klienti s hypotékami zatiaľ využívajú možnosti refinancovania svojich úverov v prospech nižších splátok, pričom táto možnosť bola uprednostnená aj pred plošnou štátnou podporou. To jasne ukazuje, že trh si dokáže poradiť so zvýšenými nákladmi na financovanie aj bez toho, aby vláda zasahovala plošne.
Menšie úrokové sadzby, vyššie ceny bývania
Znižovanie úrokových sadzieb však na trhu s nehnuteľnosťami prináša ďalší fenomén – rast cien nehnuteľností. Nižšie úroky umožňujú širšiemu počtu ľudí získať hypotéky, čo zvyšuje dopyt. Ponuka nehnuteľností na trhu pritom nedokáže na tento zvýšený dopyt reagovať dostatočne rýchlo. V dôsledku toho sa ceny nehnuteľností zvyšujú, čo paradoxne môže z dlhodobého hľadiska ešte väčšmi zaťažiť slovenské domácnosti.
Experti preto volajú po cielenejšej podpore. Argumentujú, že štátnu pomoc by mal využívať iba úzky segment spoločnosti, napríklad mladé rodiny pri kúpe prvého bývania alebo domácnosti s nízkymi príjmami. Plošné opatrenia hodnotia ako zbytočný luxus, ktorý si Slovensko nemôže dlho dovoliť, najmä v čase konsolidácie verejných financií.
