Výrok čínskeho ministra obrany o „nezastaviteľnosti“ znovuzjednotenia Číny a Taiwanu spustil v diplomatických kruhoch intenzívne diskusie. Vyjadrenie prišlo po rokovaniach s jeho americkým náprotivkom v Malajzii a prehĺbilo už tak napäté vzťahy medzi Pekingom, Washingtonom a Taipeiom. Výroky naznačujú, že otázka Taiwanu sa opäť stáva stredobodom geopolitického diania v Indo-Pacifiku.
Ohlásenia po summite
Vyhlásenie čínskej strany prichádza krátko po stretnutí prezidentov USA a Číny v Južnej Kórei. Aj keď oficiálne vyhlásenia z Bieleho domu spochybnili, že by otázka Taiwanu bola súčasťou summitu, dôsledky na diplomatickej úrovni sú jasné. Peking eskaloval svoju rétoriku a zdôraznil, že na akúkoľvek provokáciu, najmä zo strany Washingtonu, odpovie nekompromisne.
Čína dlhodobo deklaruje svoj zámer zabezpečiť politickú aj územnú integritu a tvrdí, že Taiwan predstavuje „nedokončenú kapitolu“ čínskeho vlastenectva. Komunistické vedenie považuje ostrov, na ktorom demokraticky vládne bývalý režim Kuomintangu, za neoddeliteľnú súčasť svojho územia. Akcie ako čínske vojenské cvičenia či diplomatické protesty sú prejavom rastúceho odhodlania Pekingom presadzovanej politiky.
USA na strane Taiwanu
Washington však voči tejto eskalácii nezaostáva. Minister obrany USA na stretnutí ostro kritizoval čínske aktivity, upozorňujúc na rastúce napätie v Juhočínskom mori a okolo Taiwanu. Napriek oficiálnemu rešpektu k politike jednej Číny podporuje Spojené štáty Taipei diplomaticky aj vojensky. Dodávky moderných zbraní a vojenský výcvik ukazujú, že USA považujú Taiwan za kľúčového partnera v Indo-Pacifiku.
Podľa americkej strany má byť táto spolupráca preventívnym opatrením proti agresívnym čínskym krokom. Z pohľadu Pekingu však ide o zasahovanie do jej vnútorných záležitostí, pričom zákrok Spojených štátov označuje za podporu separatistických snáh. Čína signalizuje nulovú toleranciu voči ďalšiemu posilneniu nezávislého postavenia ostrova na medzinárodnej scéne.
Odmietnutie Taiwanu
Na danú situáciu okamžite zareagoval taiwanský prezident, ktorý odmietol akýkoľvek model podobný riešeniam používaným v Hongkongu a Macau. Demokratické hodnoty a politická stabilita Taiwanu, podľa jeho slov, nemôžu byť ohrozené. Ostrov považuje svoju suverenitu za základný pilier, čím vyslal jasnú správu Pekingu aj Washingtonu, že kompromis v tejto otázke neprichádza do úvahy.
Okrem politickej situácie napätie v regióne zvyšuje pokračujúca čínska činnosť v Juhočínskom mori, ako je budovanie vojenských základní či umelých ostrovov. Tieto aktivity znepokojujú nielen Spojené štáty, ale aj okolité krajiny vrátane Malajzie a Filipín, ktoré žiadajú rešpektovanie medzinárodných pravidiel. Eskalácia operácií Číny a odhodlanie Taiwanu vzdorovať však naznačujú, že rovnováha v regióne tak skoro nenastane.
