Pojem „bohatstvo“ má na Slovensku rôzne významy naprieč regiónmi a sociálnymi skupinami. Zatiaľ čo v Bratislave môže byť určitý životný štandard považovaný za priemerný, na strednom či východnom Slovensku môže rovnaká finančná situácia znamenať značne nadpriemerný blahobyt. O skutočných rozmeroch bohatstva v slovenskej spoločnosti však veľa napovedajú štatistiky o stave úspor, majetku a investičných zvyklostiach Slovákov.
Koľko financií majú Slováci v rezerve?
Podľa aktuálnych dát bánk je priemerný zostatok na slovenských účtoch od 5 000 do 7 000 eur. Táto čísla však nevyjadrujú skutočný stav, pretože ich umelo nafukuje úzka skupina vysoko príjmových jednotlivcov. Medián úspor, ktorý lepšie reflektuje reálne pomery, je výrazne nižší. Pre veľký počet rodín na Slovensku je dokonca vytvorenie základnej finančnej rezervy vo výške niekoľkých stoviek eur stále veľkým problémom.
Na opačnom konci ekonomickej škály stojí veľmi malá skupina najbohatších ľudí, ktorí kumulujú disproporčne vysoký podiel národného majetku. Podľa odborných odhadov najbohatšie jedno percento Slovákov vlastní až 25 až 33 % všetkých finančných a hmotných aktív v krajine.
Základným pilierom majetku pre väčšinu slovenských domácností pritom zostáva vlastné bývanie. Nehnuteľnosti, v ktorých ľudia žijú, predstavujú spolu 80 až 90 percent celkovej hodnoty ich osobného či rodinného majetku. Zvyšok tvoria hotovosť, bankové úspory alebo rôzne investičné produkty.
Nárast investovania a finančnej gramotnosti
Slováci tradične preferovali konzervatívne produkty, ako sú termínované účty a jednoduché sporiace produkty, no v posledných rokoch sa situácia mení. Do popredia sa dostávajú ETF fondy a rôzne online platformy, ktoré výrazne zjednodušujú proces investovania. Aj napriek tomu sa pravidelne investovaniu venuje len menšia časť populácie. Mnoho Slovákov je stále veľmi opatrných a bojí sa umiestniť väčší objem peňazí mimo bežných účtov.
Dobrou správou je však postupný rast finančnej gramotnosti. Tá má potenciál pozitívne ovplyvniť finančné správanie ľudí v nasledujúcich rokoch, v dôsledku čoho by sa mohla zvýšiť celková úroveň ich úspor a investičných zámerov.
Podľa odborníkov pritom skutočný význam bohatstva presahuje hranice konkrétnych súm na účtoch. Bohatstvo vnímajú skôr ako stav finančnej bezpečnosti a osobnej slobody, keď jednotlivec dokáže bez stresu pokryť nielen nevyhnutné pravidelné náklady, ale disponuje aj minimálnou núdzovou rezervou na úrovni troch až šiestich mesačných platov. Taktiež vlastnia aktíva, ktoré dokážu zhodnocovať namiesto pasívneho ležania peňazí na bežných účtoch.
Inflácia výrazne komplikuje šetrenie
Aktuálne makroekonomické faktory, predovšetkým inflácia, výrazne komplikujú snahu Slovákov šetriť. Podľa posledných údajov dosiahla májová inflácia na Slovensku hodnotu 4,1 percenta, čo bolo najvyššou mierou od konca roka 2023. V porovnaní s aprílom ceny vzrástli o 0,5 percenta, čo predstavovalo druhý najvyšší medzimesačný rast počas aktuálneho roka.
Neprehliadnite
K medziročnému zdražovaniu prispeli všetky sledované oblasti spotrebiteľských výdavkov. Najnižší rast zaznamenala kategória bývania a energií na úrovni 2,8 percenta. Naopak, najvýraznejšie zdražovanie nastalo v segmente vzdelávania – až 10,2 percenta. Výrazne drahšie boli aj reštauračné a hotelové služby (8,8 %), vrátane služby stravovania, ktorá zdražela o viac ako deväť percent. Zvýšené náklady sa týkali aj rekreácie a kultúry s päťpercentným medziročným zvýšením cien najmä dovoleniek.
Výraznú úlohu v raste cien zohrali aj potraviny a nápoje, s priemerným medziročným zvýšením o 3,9 percenta. Najväčší tlak na ceny spôsobovalo najmä výrazné zdraženie olejov a tukov (o 21,7 %), ovocia (o 11 %) a nealkoholických nápojov (o 17,1 %). Aj keď nastal u niektorých potravín pokles cien, akým bolo zlacnenie mäsa o dve percentá a zeleniny o 1,2 percenta, celkové zdražovanie stále prevláda a silno vplýva na možnosti Slovákov vytvárať úspory.
V dôsledku vysokých cien tovarov a služieb je teda slovenská spoločnosť rozdelená na úzku vrstvu finančne silných jednotlivcov, ktorí disponujú dlhodobou finančnou bezpečnosťou a výraznými rezervami, a širokú väčšinu domácností, ktoré zápasia s vysokými výdavkami a limitovanými možnosťami úspor či investovania. Táto priepasť medzi bohatými a ostatnými Slovákmi zostáva jednou z kľúčových ekonomických tém budúcnosti.
