Organizácia Spojených národov v stredu varovala, že globálne otepľovanie sa blíži ku kritickému bodu. Podľa najnovšej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje až 70-percentná šanca, že priemerná globálna teplota v rokoch 2025 až 2029 prekročí medzinárodne uznanú limitnú hodnotu oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou (1850–1900). Táto hranica bola stanovená Parížskou klimatickou dohodou na prevenciu najvážnejších dôsledkov klimatických zmien.
Klimatické extrémy budú pribúdať
Podľa klimatickej analýzy britskej meteorologickej služby Met Office, na ktorej sa podieľali aj ďalšie významné vedecké inštitúcie, bude obdobie rokov 2025 až 2029 poznačené mierou oteplenia medzi 1,2 a 1,9 °C v porovnaní s predindustriálnym priemerom. Pravdepodobnosť, že rekordne teplé roky 2023 a 2024 zostanú izolovanou epizódou, výrazne klesá.
Meteorológovia predpokladajú posilnenie zrážkovej činnosti v regiónoch ako Sahel, severná Európa, Aljaška, severná Sibír a južná Ázia. Naopak, prognózy naznačujú silnejúce sucho na území amazonského dažďového pralesa, kde hrozia rozsiahle ekologické škody. V Arktíde budú teploty narastať ešte rýchlejšie ako globálny priemer, čo spôsobí pokračovanie úbytku ľadovej pokrývky najmä v oblastiach Barentsovho, Beringovho a Ochotského mora.
Prvýkrát vedci uvádzajú aj nízku, no už nenulovú pravdepodobnosť jedného percenta, že aspoň počas jedného roka v nasledujúcom päťročnom období priemerná teplota dosiahne až dva stupne Celzia nad predindustriálnu úroveň. Táto pravdepodobnosť bude podľa expertov analogicky narastať, podobne ako sa to stalo pred desaťročím, keď bolo prvýkrát spomenuté riziko prekročenia hranice 1,5 stupňa. Tá bola nakoniec prekonaná už v priebehu roka 2024.
Následky oteplenia destabilizujú ekonomiku
Odborníci varujú, že aj zdanlivo malé zvýšenie teploty výrazne zosilní frekvenciu a intenzitu extrémnych udalostí, akými sú dlhodobé suchá, horúčavy, prívalové dažde alebo severské požiare. Extrémne udalosti sa už terajším oteplením prejavujú smrteľnými záplavami v Austrálii, Francúzsku, Alžírsku, Indii, Číne či Ghane. Kanadu zase nedávno zasiahla vlna deštruktívnych lesných požiarov.
Extrémne horúčavy už dosiahli rekordné hodnoty v Ázii a na Blízkom východe. Teploty v Číne pravidelne prekračovali hranicu 40 °C, zatiaľ čo v Spojených arabských emirátoch sa nameralo až 52 °C. Pakistan čelil silným veterným smrštiam nasledovaným vážnymi horúčavami. Zhoršujúce sa klimatické podmienky podľa ekonómov spôsobia ďalší rast hospodárskych škôd a ochromenie svetovej ekonomiky, pokiaľ bude pretrvávať súčasná závislosť od fosílnych palív.
Vedci a hospodárski experti preto apelujú na vlády aj súkromný sektor, aby urýchlene znížili emisie oxidu uhličitého a urýchlene prešli na ekologickejšie a nízkouhlíkové technológie. Odkladanie týchto zmien len znásobí náklady potrebné na adaptáciu a rekonštrukciu po škodách spôsobených klimatickými javmi.
Riziko blízke istote, čas na opatrenia sa kráti
Štúdie viacerých výskumných programov vrátane európskeho programu Copernicus sa zhodujú na nelichotivej vízii. Podľa údajov WMO už aktuálne oteplenie predstavuje v priemere 1,44 °C, zatiaľ čo Copernicus prezentuje mierne nižšiu hodnotu 1,39 °C. Experti zároveň predpovedajú, že hranica 1,5 °C by mohla byť trvalo prekročená najneskôr v polovici roka 2029.
Neprehliadnite
Odborníci zdôrazňujú, že pravdepodobnosť dosiahnutia či prekročenia tejto hranice sa môže v najbližších rokoch ešte zvýšiť na takmer 100 percent. Takýto vývoj bude mať vážne dlhodobé dopady na ekosystémy aj kvalitu života miliárd ľudí na celej planéte. Z toho dôvodu odborná verejnosť nabáda celosvetové spoločenstvo k okamžitej spolupráci, radikálnemu obmedzeniu emisií vo všetkých sektoroch hospodárstva a promptnému prechodu na udržateľnú energetiku.
