Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa v Bruseli dohodli na novom klimatickom cieli do roku 2040, ktorý predpokladá zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Aj keď tento krok prináša zásadný posun v klimatickej politike, dosiahnutá dohoda zahŕňa viaceré ústupky, ktoré zmierňujú dopady na členské štáty a ich ekonomiky. Rozhodnutie prichádza tesne pred klimatickým summitom COP30 v Brazílii.
Znížené požiadavky a flexibilita
Hoci na papieri ostáva cieľ 90-percentného zníženia, v praxi bol oslabený zavedením flexibility. EÚ umožní členským štátom využiť medzinárodné emisné kredity na pokrytie až 5 percentuálnych bodov z celkového cieľa. Skutočný záväzok na zníženie emisií teda predstavuje len 85 percent, pričom zvyšné zníženie môže byť realizované prostredníctvom projektov v tretích krajinách.
Okrem toho sa odložil začiatok nového systému emisných kvót ETS2, ktorý by mal obsahovať sektor kúrenia a dopravy. Pôvodne plánované na rok 2027, zavedenie tohto systému sa posúva o rok na 2028. Tento krok má za cieľ zmierniť sociálne a ekonomické dopady na občanov a podniky v členských krajinách EÚ.
Odpor krajín V4 a blokačná menšina
Slovensko spolu s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) hlasovalo proti sprísneniu klimatického cieľa napriek niektorým ústupkom, ktoré sa podarilo dosiahnuť pri rokovaniach. Slovenský minister životného prostredia označil zmeny za nedostatočné a poukázal na potrebu úplného zrušenia systému ETS2, ktorý podľa neho nespravodlivo zaťažuje obyvateľov a podniky. Slovensko spoločne s Českou republikou, Poľskom a ďalšími štátmi vytvorilo blokačnú menšinu, ktorá si vyjednala viacero ústupkov.
Český minister životného prostredia vyzdvihol, že Česká republika dosiahla významné zmeny v pláne EÚ. Medzi úspechy patrí odklad ETS2, možnosť pokryť časť cieľa zavedením medzinárodných kreditov a zachovanie technologickej neutrality pri regulácii emisií z automobilov. To znamená, že okrem elektromobilov budú možné aj alternatívne riešenia, ako sú syntetické palivá, čím sa otvára priestor na diskusiu o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035.
Dopady pre priemysel a obyvateľstvo
Odloženie ETS2 prinesie určité úľavy pre bežných občanov v EÚ. Ceny pohonných hmôt a kúrenia nebudú podliehať zvýšeniu v roku 2027, ale až v roku 2028. Podniky získajú viac voľnosti v rámci emisných kvót, čo im umožní oddialiť drahé investície do ekologických technológií.
Kľúčové zmeny ovplyvnia aj automobilový priemysel. Potvrdenie technologickej neutrality znamená, že okrem elektromobilov budú mať svoju šancu aj alternatívne pohony, čím sa znižuje tlak smerujúci k úplnému ukončeniu predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035.
Pre krajiny orientované na priemysel, ako Slovensko či Poľsko, a pre širšiu strednú Európu je táto dohoda vítaným zmiernením klimatických ambícií EÚ. Naopak, pre environmentálne progresívne štáty a klimatických aktivistov ide o krok späť, ktorý ohrozuje ambiciózne ciele ako súlad s Parížskou dohodou.
