Slovenská vláda pristúpila k výrazným zmenám v systéme podpory v nezamestnanosti. Od januára 2026 sa značne skráti obdobie, počas ktorého budú môcť nezamestnaní získavať plnú dávku. Tento krok je súčasťou konsolidačných opatrení s cieľom znížiť výdavky štátu, ale zároveň motivovať ľudí k rýchlemu hľadaniu nového zamestnania. Novinky však vyvolávajú otázky o ich reálnych dopadoch na občanov a trh práce.
Zmena výšky a trvania podpory
Nové pravidlá stanovujú, že podpora v nezamestnanosti v plnej výške bude poskytovaná len počas troch mesiacov, namiesto aktuálnych šiestich. Po tomto období sa začne dávka postupne znižovať. V posledných mesiacoch tak nezamestnaní dostanú len 20 % zo svojho pôvodného hrubého platu. Zároveň sa zruší možnosť vyplatenia nevyčerpanej časti dávky v prípade, že si človek nájde zamestnanie ešte pred vypršaním nároku na podporu.
Tieto zmeny budú mať dopad na všetkých občanov, ktorí sa od januára 2026 ocitnú v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ako príklad uvádza štúdia prípad Michaely z Nitry, ktorá v súčasnom systéme využíva dlhšie obdobie na premyslenie svojej profesijnej zmeny. Po novom však takýto časový komfort už nebude možný.
Kritika nových pravidiel
Zavedené opatrenia prinášajú nielen výhody v podobe nižších nákladov pre štát, ale aj viaceré riziká. Skrátenie podpory môže viesť k tomu, že nezamestnaní budú nútení prijať prvú ponuku, ktorá sa naskytne, bez ohľadu na kvalitu práce, mzdu či svoje profesionálne potreby. Zároveň dochádza k obmedzeniu možností rekvalifikácie a zmeny profesie, keďže trojmesačné obdobie na absolvovanie kurzov či hľadanie zamestnania v inom odvetví je pre mnohých príliš krátke.
Kritici upozorňujú, že tento systém môže spôsobiť tzv. podzamestnanosť, pri ktorej ľudia akceptujú práce pod úroveň svojej kvalifikácie len preto, aby sa vyhli prudkému poklesu príjmu. Zároveň dochádza k oslabeniu vyjednávacej pozície uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávatelia si totiž môžu byť vedomí časového a finančného tlaku na uchádzačov, čo môže viesť k ponúkaniu horších podmienok.
Vplyv na trh práce a psychiku
Kratšie obdobie podpory bude mať pravdepodobne negatívny dopad na stabilitu slovenského trhu práce. Ľudia pod tlakom môžu častejšie meniť zamestnanie, čo vytvára ďalší vrstvený problém v podobe nižšej produktivity a spokojnosti zamestnancov. Odborníci navyše varujú, že opatrenie nepriamo zasahuje aj do duševného zdravia nezamestnaných. Finančný stres spolu s krátkymi lehotami na nájdenie si dôstojného pracovného miesta môže spôsobovať úzkosť a vyčerpanie, čo nepriaznivo ovplyvňuje šance žiadateľov uspieť na pohovoroch.
V chudobnejších regiónoch Slovenska, kde je pracovných príležitostí menej, sa očakáva, že tlak na uchádzačov bude ešte intenzívnejší. Naopak, v regiónoch s vyššou ponukou pracovných miest môže zmena pravidiel priniesť rýchlejšiu fluktuáciu ľudí späť na trh práce. Vláda za opatreniami vidí snahu o efektívnejšie využívanie verejných financií, no otázkou zostáva, či nedošlo k prehliadnutiu širších sociálno-ekonomických dôsledkov týchto politík.
