Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá má odstrániť výraznú diskrimináciu rodičov, ktorí popri starostlivosti o deti pracujú za nižšie mzdy. Súčasná legislatíva totiž paradoxne zvýhodňuje rodičov, ktorí nepracujú vôbec, oproti tým, ktorí sa snažia popri rodičovských povinnostiach zabezpečiť si dodatočný príjem. Pripravovaná novela sľubuje spravodlivejšie podmienky pri započítavaní období starostlivosti do dôchodkových nárokov.
Znevýhodnenie pracujúcich rodičov na pokraji zmeny
Aktuálne pravidlá stanovujú, že štát odvádza dôchodkové poistenie za rodičov, ktorí sa venujú starostlivosti o vlastné dieťa do veku šiestich rokov (až do osemnástky pri zdravotne postihnutých deťoch). Toto poistenie je vypočítavané z výšky 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je pre mnohé domácnosti výhodné. Problém však nastáva, keď sa rodič rozhodne popri starostlivosti zamestnať napríklad za minimálnu mzdu. V takom prípade prestáva štát za rodiča platiť odvody a náhradný vymeriavací základ je nahradený skutočným zárobkom, často podstatne nižším než zmienených 60 percent priemernej mzdy.
V praxi tak dochádza k paradoxnému efektu: rodič, ktorý popri výchove detí pracuje za nízky príjem, bude v budúcnosti poberať nižší dôchodok než rodič, ktorý nepracuje vôbec. Ministerstvo práce tento problém jednoznačne identifikovalo ako sociálnu nespravodlivosť a predkladá riešenia v rámci legislatívnej novely. Nové pravidlá by mali rodičom zabezpečiť spravodlivejšie podmienky a chrániť ich dôchodkové nároky bez ohľadu na to, či sú počas rodičovských povinností zamestnaní alebo nie.
Neprehliadnite
Dôchodkový systém stále znevýhodňuje mladšie generácie
Nespravodlivosť v súčasnom systéme sa však netýka len rodičov s nižšími príjmami. Odborníci dlhodobo upozorňujú aj na nevýhodné nastavenie systému voči mladším generáciám. Ľudia narodení po roku 1988 môžu počítať s výrazne nižšími dôchodkami než tí, ktorí sa narodili pred týmto rokom. Kým starším ročníkom boli do dôchodkového nároku započítavané aj obdobia štúdia a materskej dovolenky, súčasný systém u mladších generácií tieto obdobia nezohľadňuje, čo zásadne ovplyvňuje ich budúce dôchodkové dávky.
Modelová analýza ministerstva práce ukázala markantný rozdiel v praxi. Žena narodená v roku 1962, ktorá vychovala dve deti a odpracovala určitý počet rokov, by pri aktuálnych podmienkach dostávala dôchodok 861,10 eur mesačne. Naproti tomu žena narodená v roku 1988 s identickou pracovnou históriou i počtom detí by podľa súčasných pravidiel dostala len 638,40 eur mesačne. Tento príklad jednoznačne ilustruje nepriaznivé dôsledky súčasného nastavenia systému pre mladých rodičov.
Podľa štatistík ministerstva patrí približne tretina rodín s tromi alebo viacerými deťmi na Slovensku medzi domácnosti žijúce pod alebo na hranici chudoby. Ešte vážnejšia situácia je v rodinách s jedným rodičom – tam sa hrozba chudoby dotýka až 38 percent domácností. V porovnaní s tým je počet ohrozených dôchodcov výrazne nižší (13,1 percenta), pričom ich priemerný dôchodok 683,10 eura dostatočne prevyšuje hranicu príjmovej chudoby stanovenú na 509 eur.
Neprehliadnite
Dlhodobá perspektíva dôchodkov bez udržateľného riešenia
Okrem nastavených znevýhodnení čelí slovenský dôchodkový systém aj masívnym problémom finančnej udržateľnosti. Sociálna poisťovňa tento rok dokáže pokryť z vlastných zdrojov len desať z trinástich plánovaných dôchodkových výplat. Výsledkom je situácia, kedy financovanie dôchodkov musí byť dopĺňané zo štátneho rozpočtu.
Ministerstvo zvažuje ako reakciu na dlhodobú nestabilitu systému aj možnosť opätovného otvorenia druhého dôchodkového piliera. Občania by tak získali dočasnú možnosť vstupovať či vystupovať z druhého piliera. Ekonomickí analytici však varujú, že takéto opatrenie predstavuje iba krátkodobé riešenie a z dlhodobejšieho hľadiska môže neistotu financovania ešte výrazne prehĺbiť.
Zostáva preto otázne, či navrhovaná novela zákona o sociálnom poistení dokáže zabezpečiť nielen krátkodobú nápravu nespravodlivostí voči rodičom, ale aj udržateľnosť celého dôchodkového systému do budúcnosti. Komplexná reforma, ktorá by vyriešila všetky uvedené problémy, stále zostáva výraznou výzvou pre slovenských politikov a odborníkov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
