Rekordne vysoké letné teploty zasahujúce západnú Európu spôsobujú vážne problémy s výrobou elektrickej energie. Jadrová elektráreň Beznau vo Švajčiarsku musela pre príliš teplú chladiacu vodu odstaviť jeden zo svojich dvoch výrobných blokov. Ten bol vypnutý úplne v utorok, po tom, čo teplota v rieke Aare, používanej na chladenie reaktorov, presiahla stanovený ekologický limit 25 stupňov Celzia. Druhý blok elektrárne aktuálne beží iba na polovičný výkon.
Klíma komplikuje výrobu energií v Európe
Problémy elektrárne Beznau nie sú v Európe ojedinelé. Vlna horúčav, ktorá aktuálne postihuje veľkú časť západného kontinentu a prináša teploty aj nad 40 stupňov Celzia, spôsobila výrazné prehrievanie riek viacero krajín. Jadrové elektrárne využívajú vodu z tokov na chladenie svojich reaktorov, ktorú následne vracajú do riek mierne ohriatu. Ak však voda z prírodných zdrojov už pred odberom presiahne stanovenú tepelnú hranicu, legislatívne regulácie ich nútia obmedziť, alebo úplne zastaviť prevádzku výrobných kapacít. Podobné situácie ako teraz vo Švajčiarsku už nedávno zaznamenali aj vo Francúzsku.
Environmentálne normy chránia vodné ekosystémy pred negatívnymi účinkami vypúšťania prehriatej vody. S rastúcimi klimatickými výkyvmi tak elektrárne stále častejšie čelia nutným obmedzeniam vo výrobe, pretože ich chladiaca voda má príliš vysokú vstupnú teplotu.
Najstaršia elektráreň pod drobnohľadom ochranárov
Jadrová elektráreň Beznau patrí medzi najstaršie prevádzkované komerčné zariadenia svojho druhu na svete. Jej reaktory vstúpili do prevádzky koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia. Švajčiarsko plánuje postupne ukončiť svoju závislosť od jadrovej energie a oba bloky v Beznau by mali byť úplne odstavené najneskôr do roku 2033. Prevádzkovateľ elektrárne, spoločnosť Axpo, však momentálne čelí zvýšenému tlaku environmentálnych skupín. Tie majú pochybnosti o primeranej bezpečnosti podobne starých zariadení a požadujú dôkladné dodržiavanie ekologických limitov, najmä pri súčasných extrémnych podmienkach.
Kritika ochranárov súvisí nielen s dodržaním bezpečnostných štandardov samotnej jadrovej výroby, ale aj s ochranou riečnych ekosystémov, ktorých stav kriticky ohrozuje dlhodobé prehrievanie a nízky prietok riek.
Klimatické zmeny nútia prehodnotiť energetické systémy
Čoraz častejšie výpadky výroby v dôsledku prehrievajúcich sa riek poukazujú na rastúce riziká, ktorým čelí energetická infraštruktúra v ére globálneho otepľovania. Extrémne horúčavy a sucho množia tieto prípady po celej Európe, pričom obmedzenia už nepostihujú len jadrové elektrárne, ale aj vodné elektrárne. Tie sú navyše závislé na dostatočnom množstve a prietoku chladnej vody, ktorú tieto podmienky ďalej zhoršujú.
Diskusia o adaptácii energetických systémov na nové klimatické pomery preto naberá v Európe na intenzite. Odborníci aj environmentálne organizácie upozorňujú, že potrebujeme riešenia, ktorými by sa elektrikárenská infraštruktúra účinne prispôsobila extrémnym výkyvom počasia. Zároveň je nutné rešpektovať prísne ekologické limity nastavené na ochranu citlivých riečnych ekosystémov a ich populácií, napríklad rýb náročných na kvalitu a teplotu vody.
